Emanuel Ringelblum: Muž, ktorý zachránil spomienky

Autor: Jasmina Stauder | 20.5.2018 o 10:13 | Karma článku: 2,99 | Prečítané:  988x

Emanuel Ringelblum stojí za záchranou spomienok varšavských Židov, ktorí prišli o život počas holokaustu.

Emanuel Ringelblum sa narodil v 21. novembra 1900 v meste Bučač vo východnej časti Haliča (dnešná Ukrajina), v meste, ktoré bolo silne späté so židovskou kultúrou. Medzi Židmi vyrastal, ako dieťa sa naučil jidiš a veľa jeho priateľov pochádzala z tejto komunity. Po vypuknutí revolúcie v Rusku sa jeho rodina, ktorá utekala pred boľševikmi, presťahovala do Nowého Sączu.

V roku 1922 začal študovať históriu na Varšavskej univerzite, o päť rokov neskôr získal titul doktora histórie za prácu „Židia vo Varšave od najdávnejších čias do roku 1527“. Pri jej písaní čerpal z mnohých cenných zdrojov, ktoré boli počas 2. sv. vojny spálené alebo zničené. Jeho doktorát o histórii varšavských Židov je dnes hlavným zdrojom pre výskum zameraného na túto tému.

Emanuel Ringelblum vyučoval dejepis vo varšavskej škole Jehudyjah. Bol  spolupracovníkom Centrálnej židovskej školskej organizácie (CISZO), ktorá mala na starosti svetské školy s vyučovacím jazykom jidiš.

Oneg Sabat, teda „Radosť soboty“

Už v októbri 1939 začal spisovať informácie o tom, čo sa dialo so židovským obyvateľstvom vo Varšave a okolí. Napokon vznikol návrh vytvoriť obšírnu dokumentáciu mapujúcu osud Židov pod nemeckou okupáciou. Ringelblum získal mnoho spolupracovníkov vrátane osôb ako napr.: Eliezer Lipe Bloch, Szmul Bresław, Eliasz Gutkowski, rabín Szymon Huberband, Menachem Kon, Izrael Lichtensztajn, Menachem Linder a Hersz Wasser.

Dňa 22. novembra 1940, týždeň po vytvorení varšavského geta, sa v Ringelblumovom byte uskutočnilo prvé stretnutie konšpiračného výskumno-dokumentačného tímu s krycím názvom Oneg Sabat, teda „Radosť soboty“ – podľa určeného dňa, v ktorý sa skupina stretávala.

V podzemnom archíve geta, ktoré viedol Ringelblum, boli dokumentované nacistické zločiny a tiež sa získavali materiály o inštitúciách a organizáciách fungujúcich v gete. Rovnako sa zhromažďovali súkromné záznamy, kroniky, korešpondencia, podzemná tlač, správy od presťahovaných osôb o situácii židovského obyvateľstva na iných miestach, ako aj nariadenia, ktoré oficiálne vydával nemecký okupant, a oznamy Židovskej rady. Veľká likvidačná akcia varšavského geta, ktorú nariadili Nemci 22. júla 1942, neprerušila fungovanie skupiny Oneg Sabat. Začalo sa však premýšľať o spôsobe, akým sa zabezpečia zhromažďované materiály. V období od augusta 1942 do apríla 1943 boli dokumenty, ktoré sa získali pre potreby archívu, zakopané v troch rozličných miestach na území varšavského geta.

Smrť v troskách geta

Ringelblum sa vyhol v lete 1942 transportu do vyhladzovacieho tábora. Ostal v gete, kde pracoval ako robotník v jednej z dielní. Vo februári sa spolu s manželkou a trinásťročným synom dostal z geta. Skrývali sa v špeciálne postavenej skrýši na Grójeckej ulici u záhradníka Mieczysława Wolského. Bývalo tu spolu viac ako 30 židovských utečencov. Dňa 18. apríla 1943, teda deň pred vypuknutím povstania, sa Ringelblum vrátil do geta. Počas bojov bol zatknutý a transportovaný do tábora SS v Trawnikoch. Vďaka pomoci poľského a židovského podzemia z neho utiekol a vrátil sa do Varšavy do úkrytu na Grójeckej ulici. Počas nasledujúcich mesiacov tu napísal o. i. Poľsko-židovské vzťahy v období druhej svetovej vojny, ako aj eseje venované vynikajúcim osobnostiam, ktoré zahynuli vo varšavskom gete.

Siedmeho marca 1944 v dôsledku udania bol úkryt odhalený. Židia, ktorí sa v ňom skrývali, spolu s Ringelblumom a jeho rodinou, ako aj ich poľskými opatrovníkmi – Mieczysławom Wolským a rodinou Marczakovcov – boli zatknutí a prevezení do väzenia Pawiak. O tri dni neskôr všetkých zastrelili.

Skrýša v cínových konvičkách

Osud jeho archívov, ktoré obsahujú svedectvo varšavských Židov a židovských utečencov z celého Poľska,  je dnes len čiastočne známy. Boli ukryté v konvičkách na mlieko. V roku 1946 v ruinách domu sa podarilo nájsť 10 kovových škatúľ s archívnymi materiálmi, a v roku 1950 bola nájdená druhá časť dokumentov ukrytých práve v nádobách od mlieka. Tretiu časť archívu sa nepodarilo nájsť. Archívny poklad je tak autentickým obrazom a pohľadom na každodenný život, boj, utrpenie poľských Židov žijúcich vo varšavskom gete počas holokaustu. 

Pamäť sveta

Ringelblumov archív – Podzemný archív varšavského geta uviedlo UNESCO v roku 1999 na zoznam Pamäť sveta, ktorý zhromažďuje najdôležitejšie dokumenty, aké si ľudstvo zachovalo.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Majiteľ Slotovej vily robí pre Siekela

Siekel býva v byte Nosáľa, ktorý mu predtým sám predal.

Dobré ráno

Dobré ráno: Slovensko príde o 100 miliónov eur, prečo sa tak stalo

Ministerstvo školstva čelí obvineniu.

DOMOV

Kočnerovi navrhnú sprísniť väzbu, vraj ovplyvňuje vyšetrovanie

Utajený svedok predložil dôkazy proti Kočnerovi.


Už ste čítali?